Kalanchoe – nenáročné izbové rastliny

Hlavnou výhodou kalanchoe daigremontiana i tubiflora je, že sa nám budú zelenať sviežimi farbami a možno i kvitnúť v dobe vegetačného pokoja, kedy s pestovaním iných okrasných rastlín bývajú často problémy.

Patria do čeľade tučnolistých, to znamená, že majú dužinaté listy s tuhým kožovitým povrchom: prvé menované v tvare ozubeného trojuholníka svetlozelenej farby, druhé tmavozeleného žíhaného valčeka. Na prvý pohľad sú nápadné tým, že na ich koncoch vyrastá množstvo malých dcérskych rastliniek pripomínajúcich rovnako farebné kvietky. Tým sa ale nesmieme nechať zmýliť, pretože obidva druhy tiež vykvitajú, a síce ružovými a žltooranžovými kvietkami v tvare zvončeka.

Do rodu kalanchoe náležia rastliny pochádzajúce hlavne z Afriky, ktorých významnou skupinou sú práve rastliny tučnolisté. Vo svojej domovine môžu dorastať do výšky až niekoľkých metrov, u nás sa dajú bez problémov pestovať i v menšom kvetináči.

Kvetenstvo

V našich podmienkach počas zimných mesiacov.

Pestovanie

Zmienené rastliny patria k najmenej náročným izbovým rastlinám, ktorým vyhovuje suchý vzduch, takže sú vhodné i do bytov s ústredným kúrením. Uchytia sa prakticky v akejkoľvek pôde, ale najlepšia bude hlinitopiesčitá zmes určená pre kaktusy a sukulenty. Ani kvetináč nemusí byť veľký, úplne postačí už od priemeru 10 cm. Ak budeme mať väčšiu nádobu, budú väčšie i rastliny. V byte môžu dorásť až do jedného metra, čo väčšinou nie je ani príliš pekné. Potom ich môžeme jednoducho odstrihnúť, vrch nechať zakoreniť v pohári s vodou a znovu zasadiť. Najjednoduchším spôsobom množenia však bude využitie dcérskych rastliniek z konca listov, ktoré majú vyvinuté drobné korienky a po odpadnutí samy zakorenia. Tých býva toľko, že skôr budeme mať problém s jednotením, aby sa nám rastliny nezačali množiť ako burina.
Kalanchoe daigremontiana Kalanchoe daigremontiana

Hlavnou výhodou zmienených rastlín rodu kalanchoe je to, že ich môžu pestovať i úplní laici, ktorí si nerobia veľké starosti s udržovaním vhodnej teploty, zalievaním ani hnojením. Preto sa tiež odporúčajú pre začínajúcich pestovateľov – hlavne deti, ktorým určite nezájdu.

Trochu zložitejšie už to bude s kvetenstvom, ktoré je tak trochu za odmenu. Aby sme sa ho dočkali, musíme rastlinám dopriať nižšiu teplotu medzi 10 až 15 °C. To sa nám najlepšie podarí na okennom parapete, v ktorého tesnej blízkosti nie je žiadne vykurovanie, alebo je aspoň vypnuté.

Foto: www.isifa.com4