Javor poľný do záhrady i do šalátu

Javor poľný (Acer campestre) je pomerne vysoký strom, ktorý dorastá do výšky až 15 m. Väčšinou sa s ním môžeme stretnúť na medziach, drobných lesíkoch, v poslednej dobe i v mestských výsadbách. Divoko sa často vyskytuje ako krovina. A to je i jeden z dôvodov, prečo si získal obľubu medzi záhradkármi, ktorí ho s úspechom využívajú ako živý plot. Málokto však vie, že jeho listy majú liečivé účinky a dá sa z nich pripraviť chutný šalát.

Listy sú dlanito členené s tromi až piatimi tupými lalokmi a výrazným žilkovaním. Nápadné sú i plody tvoriace do mesiačika skrútené krídlaté dvojnažky s blanitým povrchom, ktoré pozná skoro každé dieťa ako vrtuľky. Tento strom sa vyznačuje hrubým kmeňom a bohato vetvenou okrúhlou korunou.

Javor poľný rastie skoro po celej Európe, jeho teritórium je však oveľa širšie. Môžeme sa s ním stretnúť i v severnej Afrike, Malej Ázii i na východ od Kaukazu. Okrem neho existuje viac než stovka drevín rodu Acer, ktoré sa vyskytujú prakticky vo všetkých častiach sveta s miernou klímou. V Kanade sa dokonca javor teší takej obľube, že sa jeho list stal národným symbolom na vlajke.

Kvetenstvo

Pomerne nenápadné zelenožlté kvety na vzpriamených riedkych chocholíkoch strapcovitého tvaru sa objavujú v máji, kedy sa stávajú obľúbeným útočiskom včiel.

Pestovanie

Javor poľný patrí k nenáročným drevinám, ktoré dobre znášajú mestskú klímu a do istej miery i presolenú pôdu. V záhradkách mu však bude lepšie vyhovovať zemina mierne vápnitá a do hĺbky skyprená, aby sa mali kam rozrásť korene. Najlepšie im bude vyhovovať polotieň. Vzhľadom k tomu, že v prírode rastú tieto stromy skôr v teplejších oblastiach do výšky 900 m n. m., mali by mať i za plotom obdobné podmienky. Pretože javory dobre znášajú rez, dajú sa s úspechom využívať i do živých plotov. Musíme však počítať s tým, že rastú dosť pomaly, a pri výbere v škôlke dať prednosť starším vyšším drevinám.

Množenie

Javor poľný sa dá úspešne množiť zo semien, ale na statný stromček si v takomto prípade budeme musieť počkať mnoho rokov. Semienka zbierame v priebehu septembra, pričom sledujeme, či nie sú vysušené slniečkom. Najlepšie urobíme, keď ich hneď zapichneme na chránenom mieste do kyprej piesčitej pôdy, kde na jar vyklíčia. Ak dáme prednosť jarnému výsevu, musíme ich uložiť v nevykurovanej miestnosti do debničky s mierne vlhkým pieskom, aby cez zimu nevyschli. Vyššie semenáčiky je dobré nahŕňať a na trvalé stanovisko ich presadiť, až keď povyrastú.
Ak sa rozhodneme pre množenie pomocou odrezkov, mali by sme ich odobrať na jar a po ošetrení rastovým stimulátorom zapichnúť do kyprej pôdy s pieskom na miesto, kde budú chránené pred priamym slniečkom. Optimálne je parenisko, ktoré však musíme pravidelne vetrať.

Zaujímavosti

Ak začneme od začiatku, musíme pripomenúť, že javor je veľmi žiadanou surovinou pre svoje pružné, a pritom pevné drevo. Vyrábajú sa z neho hudobné nástroje, ale i dyhy a namáhané časti nábytku. Nás však bude skôr zaujímať využitie tejto dreviny v gastronómii a v liečiteľstve.

Pri tejto príležitosti si mnohí z nás určite spomenú na liečivý sirup, ktorý sa užíva nielen ako biosladidlo, ale tiež ako „prírodná chemoterapia“, ktorá ničí rakovinové bunky. Ten sa však vyrába hlavne z miazgy javoru cukrového a čierneho. Z javoru poľného využívame predovšetkým mladé listy, z ktorých po rozdrvení vyteká šťava pôsobiaca proti poštipnutiu hmyzom.

Z jarných listov sa však dá pripraviť i chutný šalát. Stačí, keď ich nadrobno rozkrájame a ochutíme octovou zálievkou. Na spestrenie chuti sa dá pridať rovnaká dávka mladých listov brezy alebo všetko premiešať s klasickým hlávkovým šalátom.

Foto: www.isifa.com