Encyklopédia rastlín: Africká žihľava nepáli

Koleus, africká žihľava (Coleus blumei) je nenáročná a veľmi dekoratívna izbová rastlina. Obľubu si získala najmä vďaka svojim pestro vyfarbeným listom kopijovitého tvaru protistojne postaveným na bylinných hranatých stonkách, ktoré odspodu drevnatejú. Opisovať detailne jednotlivé znaky by bolo vzhľadom k jej menu nosením dreva do lesa. Stačí keď si predstavíme obyčajnú lúčnu žihľavu, ktorú sme pred tým pomocou štetca pestro vyfarbili. Škála jej farieb je v tomto prípade rozmanitá. Začína od bielej a vedie cez žltozelené odtiene alebo jasne červenú až po tmavo fialovú farbu. Nápadne mnohokrát bývajú zvýraznené okraje jej listov a často i žilkovanie. Podľa príslušného hybridu sa môžeme stretnúť s jednofarebným i prúžkovaným alebo mramorovaným vzorom, obrúbením čepele či inou kresbou. Občas nás táto rastlina prekvapí i svetle modrými kvietkami pripomínajúcimi šalviu, ale tie je (viď. pestovanie) lepšie zavčas odstrániť.

Pôvodnou vlasťou africkej žihľavy sú tropické oblasti Afriky a Ázie, kde sa rastliny rodu Coleus vyskytujú asi v 150 druhoch. Môžu to byť iba jednoročné alebo vytrvalé byliny, ale tiež polokríky.

Pestovanie
Prvou podmienkou úspešného pestovania je umiestnenie. Ak nás má táto rastlina okúzľovať svojim vyfarbením, bude potrebovať intenzívne a rozptýlené svetlo, v tieni stráca farby. Znesie i mierne slniečko, ale pred ostrými lúčmi by sme ju mali chrániť, mohlo by jej popáliť listy. Vyhovuje jej stála izbová teplota medzi 17 a 20°C , najmenej však 12°C, v lete ju môžeme vyniesť von. Ďalej treba dbať na pravidelnú zálievku a udržovať substrát počas leta stále vlhký. V zimnom období treba zalievanie naopak obmedziť. Sýtemu vyfarbeniu dopomôžeme aj pravidelným prihnojovaním univerzálnym tekutým hnojivom pre izbové rastliny. V lete to bude pomerne často – každých 14 dní, počas zimy hnojenie výrazne obmedzíme na jednu až dve dávky.

Koleus sa obvykle pestuje ako jednoročná bylina, pri troche starostlivosti nám však vydrží v plnej kráse i niekoľko rokov. Potom ho ale na jar musíme presadiť do väčšieho kvetináča. Najlepšie mu vyhovuje mierne kyslý humózny substrát s pH 6 .

Na zachovanie skutočne perfektného vzhľadu však treba dodržať ešte jednu podmienku, a síce zaštipovanie vrcholov, ktoré robíme vždy za dva až tri týždenne. Podporíme tým vetvenie a súčasne zamedzíme tvorbe kvetov, ktoré spôsobujú nevzhľadné vyťahovanie rastliny.

Choroby a škodcovia
Najčastejším problémom pri pestovaní býva opadávanie listov, ktoré je väčšinou zavinené slabým svetlom, nízkou teplotou alebo nedostatkom vody a vzdušnej vlhkosti. Ale pozor, niektoré rastliny samy od seba cez zimu zhadzujú listy. Mali by sme sa preto pri nákupe poradiť s odborníkom a nenechať sa neskôr zaskočiť. Zo škodcov napádajú africkú žihľavu prakticky len vošky, ktorú ľahko zlikvidujeme napríklad za pomoci pirimoru.

Množenie
Môžeme robiť zo semienok i z vrcholových odrezkov 7,5 až 10 cm dlhých, ktoré odoberieme na jar alebo v lete z nekvitnúcich stoniek. Odrežeme ich tesne pod kolienkom a zbavíme spodných listov. Potom dolnú časť obalíme v práškovom stimulátore a zasadíme do tyčkou vypichnutej jamky v substrátu. Po utlačení a dôkladnom zaliati prikryjeme kvetináč igelitovým vreckom s podperami zo špajlí. Nádobu umiestnime na teplom a svetlom mieste bez priamych slnečných lúčov. Približne za dva týždne odrezky zakorenia a začnú rásť. Potom už len postupným odstrihávaním odstránime priesvitné igelitové vrecúško a po aklimatizácii prenesieme rastlinu na trvalé stanovisko.

Odrezky kolesu však ľahko vyháňajú korienky i v nádobe s vodou, čo bude pre amatérskych pestovateľov jednoduchšie.

-šum-
Foto: www.profimedia.cz