Chochlačka plná má rada polotieňStarostlivosť o záhradu - 4.3.2012Chochlačka plná je zaujímavá tvarom listov i kvetov. Patrí medzi trvalky, ktorým vyhovuje polotieň, a to je dobrá správa predovšetkým pre všetkých, ktorí nemajú oslnenú záhradu. |
![]() |
Chochlačka teda rozžiari i temnejšie záhradné kúty. Poďme si ju v dnešnej encyklopédii predstaviť.
Chochlačka plná (Corydalis solida) je hľuzovitá zjari kvitnúca trvalka s nižším vzrastom okolo 20 cm, pri bližšom zoznámení nás však rozhodne zaujme svojimi tvarmi. Zaujímavé sú už dvoj- až trojpočetné hlboko vykrojené šedozelené listy, ktoré dorastajú do dĺžky okolo 8 cm a z nadhľadu pripomínajú dlane otočené k nebu. V plnej kráse však chochlačka vynikne až vďaka dutým pyskatým kvietkom s dlhou ostrohou, ktoré sú zavesené k zemi, ale na samom konci otáčajú svoju „papuľku“ nahor za slnkom. Sú síce drobné, zhruba 2 cm veľké, ale spoločne vytvárajú početné kvetné strapce vyfarbené do červena, ružovofialova alebo žiaria červenopurpurovou farbou.
Táto rastlina náleží k početnému rodu Corydalis, ktorý obsahuje okolo 300 druhov letničiek a dvojročných rastlín s vláknitými alebo dužinatými koreňmi, ale tiež hľuznatých trvaliek alebo trvaliek s hrubými podzemnými časťami stoniek. Ich kvety bývajú rôzne vyfarbené, ale spoľahlivo ich spoznáme podľa tvaru pripomínajúcom ostrohu. Vyskytujú sa väčšinou v miernom pásme severnej pologule v listnatých či lužných lesoch, hájoch alebo krovinách, skrátka všade tam, kde je vlhká humózna pôda a mierny tieň. V Čechách sa s nimi stretneme zriedka, väčšinou v okolí Prahy, hojnejšie sa vyskytujú na Morave do výšky 850 m.
Ako okrasné rastliny bývajú chochlačky pestované v parkoch i menšíc
h záhradkách v blízkosti stromov a kríkov alebo na polozatienených skalkách.
Kvety sa objavujú včas zjari, väčšinou v marci a apríli.
Táto rastlina potrebuje vlhkejšiu dobre priepustnú pôdu a polozatienené stanovisko. Dobre sa jej bude dariť pod okrasnými stromami alebo kríkmi, kde včasne zjari vytvorí celé kvitnúce koberce. Na záhony chochlačku vysádzame obvykle v skupinách, na skalke môže rásť ako solitérny kvet, napríklad v zatienení azalky. Prezimovania sa báť nemusíme, je celkom mrazuvzdorná.
Najväčšími nepriateľmi chochlačky bývajú slizniaky alebo slimáky, ktorým na rozdiel od nás jedovaté alkaloidy nevadia.
Hneď po vyzretí vysejeme semienka do otvoreného pareniska a obrníme sa trpezlivosťou. Chochlačka je, čo sa týka klíčenia, nevypočítateľná a s ťažkosťami odhadneme, kedy nás prekvapí prvými klíčkami. Rozsádzame ju na jeseň. Staršie rastliny môžeme množiť delením trsov po odkvete.
Celá rastlina, najmä však jej hľuzy obsahujú mnoho alkaloidov, ktoré vo väčšom množstve môžu pôsobiť ako jedy. Niektoré z nich majú vplyv na nervový systém, znižujú krvný tlak, vyvolávajú strnulosť svalov a môžu dokonca poškodiť vazomotorické centrum.
Kedysi sa táto rastlina využívala v ľudovom liečiteľstve pri ťažkých nervových poruchách, závratiach alebo trasoch. Koľko chorých to prežilo, nie je známe, ale dnes by sme to nikomu neradili.
-šum-
Foto: www.thinkstock.cz, www.isifa.com
Diskusia
Súvisiace články
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY