TVOJDOM.SK

Čo priložiť do krbu – Polienko, alebo briketu?

Tipy a triky - 22.2.2011

Ako možné kurivo do krbu sa nám vždy vybaví najprv drevo, pretože ho od dávnych dôb okrem iného využívame i ako palivo.

reklama

Dnes sa vďaka moderným vykurovacím zariadeniam s vyššou účinnosťou blíži svojou výhrevnosťou spolu s ďalšími druhmi biomasy fosílnym palivám. Nie je však drevo ako drevo, z hľadiska výhrevnosti je lepšie tvrdé drevo listnáčov, v našich podmienkach teda predovšetkým duba alebo buka, než drevo mäkké, horí tiež dlhšie. Ak vyberáme kurivo do krbu či krbovej pece, záleží i na tom, ako veľkými kusmi kúrime, veľké polená horia samozrejme dlhšie než menšie kusy. Pre tieto vykurovacie zariadenia sú vždy vhodnejšie tvrdé dreviny.

Drevo sa ako palivo používa buď štiepané na polená či menšie kusy, tenšie vetvy a ďalšie drevené zvyšky sa drvia na štiepky, ktorými sa často ešte v zmesi s pilinami kúri, prípadne sa z nich vyrábajú drevené brikety alebo peletky. Kúrenie drevom je čistejšie nielen z pohľadu emisií, pri jeho spaľovaní vzniká tiež len zanedbateľné množstvo popola, v kvalitnej peci či krbových vložkách zostáva približne 1%, a ten sa dá buď vysypať na kompost, alebo použiť priamo ako kvalitné záhradné hnojivo.
Ak sa rozhodneme pre kúrenie drevom či niektorým palivom na báze dreva, treba mať na pamäti určité pre a proti. V prípade rastlého dreva je jeho určitou nevýhodou náročnosť na skladovacie priestory, prednosťou je určite možnosť ovplyvniť cenu – zatiaľ čo cena peliet a brikiet bude so vzrastajúcim záujmom o ne stúpať, rastlé drevo nemusíme kupovať naštiepané v úhľadných hraniciach, je možné kúpiť i odkory (drevný odpad) z píly, po dohovore s majiteľom či so správcom urobiť svojpomocne výrez v lese či na obecných pozemkoch. Ako príležitostné palivo poslúži i odpad z vlastnej záhrady.

Polienka alebo brikety?

Ako už bolo povedané, na kúrenie v krboch je najvhodnejšie tvrdé drevo listnatých stromov – jaseňa, dubu, brezy, buku či hrabu, vhodné je i drevo topoľové. Výhrevnosť však nezávisí len od druhu dreva, ale i od obsahu vlhkosti – s vyšším obsahom vody klesá jeho výhrevnosť, časť tepelnej energie musí najprv drevo vysušiť, až potom začne ohrievať priestor. Pri predávanom palivovom štiepanom dreve nepresahuje vlhkosť 15 %. Ceny môžu byť rôzne, od 4 eur za bežný meter pri vlastnom výreze, či niekoľkých desiatok eur za odpad z píly, až po 32 až 40 eur za sypaný meter tvrdého štiepaného dreva, priestorový skladaný meter býva ešte o polovicu drahší. Drevené brikety sa vyrábajú z lisovaného dreveného odpadu s maximálnou vlhkosťou 12 %, ich cena je vyššia, avšak pravdou je, že výhrevnosťou sa môžu blížiť až čiernemu uhliu, líšia sa však kvalitou. Najkvalitnejšie sú opäť brikety z tvrdého dreva a z kôry, dôležitá je ale kvalita lisovania, čím vyšší tlak, tým vyššia výhrevnosť. Predávajú sa obvykle balené po 10 kilogramoch do PE fólie, ktorá ich chráni proti atmosférickej vlhkosti. Ich cena začína približne od 1,60 eura za 10 kg. Ak kúrime menšími kusmi brikiet, horia plameňom, pre dlhodobé vykurovanie je lepšie prikladať celé brikety a znížiť prívod vzduchu. Doba horenia kvalitných brikiet je v priemere asi 4 hodiny, brikety zo stromovej kôry horia až 10 hodín.

Nie je všetko drevo…

Ekológia a konečné zásoby fosílnych palív nás nútia poohliadať sa ale i po ďalších zdrojoch palív. Asi najvyužívanejšia je rašelina, z tej sa vyrábajú brikety lisovaním pod vysokým tlakom. Majú tvar kvádra, zvyšková vlhkosť sa pohybuje okolo 10 %, popol sa dá použiť ako hnojivo. Výhrevnosť je na podobnej úrovni ako pri drevených briketách. Ďalej sú využívané cielene pestované rýchle rastúce či energetické rastliny, najčastejšie konope či slama, ale k slovu prichádza tiež rôzny odpadový materiál – papier, lístie a ďalšie suroviny z rastlinnej alebo živočíšnej výroby. Z nich sa tiež vyrábajú brikety alebo peletky. Je tak hospodárnym spôsobom využívaná inak nepotrebná obilná slama z pšenice, raže, jačmeňa či kukurice, prípadne slama zo strukovín, ľanové stonky a zvyšky repky, a tiež lístie. Tieto suroviny neobsahujú síru ani ťažké kovy, obsah popola neprevyšuje 5 %. Treba ale počítať s tým, že slama alebo lístie sa dá kvôli špecifickému spôsobu spaľovania využívať vo väčšom množstve len v krbových vložkách na to určených.

-Dana D. Daňková-
Foto: www.thinkstockphotos.com

Diskusia
3.9.2013 21:56drevene pelety
Súvisiace články

Žiadne súvisiace články


NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
Copyright © 1998-2010 Sanoma Media Praha s.r.o. Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu TVOJDOM.SK je vyslovene zakázaný bez písomného súhlasu. TVOJDOM.SK dodržuje právne predpisy o ochrane osobných údajov. ISSN 1213-7278.