TVOJDOM.SK

Pasívne domy – predsudky a fakty

Stavba a rekonštrukcia - 23.4.2012

Žijeme v časoch, kedy je otázka energetickej úspornosti obytných domov denne na pretrase a to nie len medzi odborníkmi, úradníkmi, ale i medzi bežnými ľuďmi, ktorí majú z účtov za teplo hlavu v smútku...

reklama

Každý, kto sa v dnešnej dobe pustí do stavby alebo renovácie domu, zvažuje možnosti, ako minimalizovať tepelné straty a tým aj náklady na vykurovanie domu. Napriek tomu, že tu už roky existuje prepracovaný a v praxi overený koncept pasívnych domov, ktoré sa zaobídu prakticky úplne bez vykurovacieho systému, ľudia stále radšej dávajú prednosť štandardným, akurát lepšie zatepleným domom, ktoré sa so svojou ročnou spotrebou tepla na vykurovanie pomestia do legislatívne daného limitu pre nízkoenergetické domy – 50 kWh/m2.

Nedôvera voči pasívnym domom súvisí s určitými vžitými názormi, na ktorých síce je niečo pravdy, no zároveň prezrádzajú nedostatočnú informovanosť a tiež obavy z neznámeho. Prvým argumentom, ktorý obvykle odsunie voľbu pasívneho domu bokom je cena, ktorá sa bežnému stavebníkovi zdá privysoká. Druhým strašiakom je využívanie technológií, ktoré nie sú v našich končinách celkom bežné, navyše ľudia jednoducho neveria tomu, že v našom klimatickom pásme je reálne žiť v dome bez vykurovacieho systému. Treťou otázkou, ktorá vzbudzuje nedôveru je kvalita vzduchu a mikroklímy vnútorného prostredia, ktorá súvisí s tým, že z hľadiska princípu fungovania pasívneho domu je ventilačný systém podmienkou.

Predsudok č. 1: Pasívny dom je drahý

Je pravda, že vstupné náklady na výstavbu pasívneho domu sú v priemere o 8 až 15 % vyššie než pri bežne riešených domoch s nízkoenergetickým štandardom (Je to dané nutnosťou investovania do väčšieho množstva tepelnej izolácie, trojitého zasklenia a rekuperačného systému.). Náklady na materiály však možno regulovať vhodným konštrukčným riešením stavby. Osvedčili sa najmä ľahké drevostavby, kde prakticky celú hrúbku steny tvorí výplň z tepelnoizolačného materiálu, ktorý je až štyrikrát lacnejší než tehly. (Tento systém využíva väčšina firiem, ktoré ponúkajú montované pasívne domy z katalógu a v súčasnosti tvorí cca 60 % realizovaných pasívnych domov). Avšak to, čo skutočne vyvracia fámu o tom , že pasívny dom je drahý, je návratnosť tejto investície na usporených nákladoch na kúrenie, ktoré sa reálne a na trvalo znížia minimálne o 90 %!

Predsudok č.2: Pasívne domy potrebujú drahé a komplikované technológie

Je pravda, že primárna koncepcia pasívneho domu, (ktorá bola na teoretickej úrovni formulovaná s maximálnym dôrazom na ekológiu a trvalú udržateľnosť,) predpokladá využívanie obnoviteľných zdrojov energie prostredníctvom solárnych kolektorov a tepelného čerpadla. V skutočnosti je však základná charakteristika pasívneho domu určená hodnotou 15 kWh/m2, ktorá predstavuje ročnú potrebu tepla na vykúrenie objektu. Tí, pre ktorých by bolo tepelné čerpadlo príliš drahý špás, môžu chýbajúce teplo v zimných mesiacoch dodať aj konvenčným spôsobom. Vhodné je siahnuť po elektrickom podlahovom kúrení, ktoré postačí využívať pár dní v roku alebo postaviť si v centrálnej časti domu krb, ktorý s minimálnou spotrebou dreva celý dom komfortne vykúri a počas zimných mesiacov dodá aj trochu romantiky. Pre neveriacich Tomášov sú tu výsledky testov, podľa ktorých pri vonkajšej teplote okolo 0°C pasívny dom vychladne za 24 hodín len o 2°C.

Predsudok č. 3: V pasívnych domoch je umelá a nezdravá klíma

Je pravda, že nevyhnutnou súčasťou pasívneho domu je ventilácia napojená na rekuperačný systém, ktorý zabezpečuje prísun čerstvého vzduchu v celom dome. Na rozdiel od klasických ventilačných systémov však pri rekuperácii nedochádza k zmiešaniu čerstvého a použitého vzduchu, ale iba k odovzdávaniu tepla z odvádzaného vzduchu tomu čerstvému, ktorý je do domu privádzaný z vonkajšieho prostredia. Robí sa to preto, aby sa minimalizovali tepelné straty vetraním. Obavy, že ide o uzavretý systém, v ktorom sa točí prach a choroboplodné zárodky je neopodstatnený. Netreba sa ani obávať toho, že v pasívnom dome sa nesmú otvárať okná. V lete, kedy je zvýšená potreba prepojenia interiéru s exteriérom to nie je žiadny problém a v zime, kedy by mohlo dôjsť k neželaným únikom tepla, zasa obyvatelia domu (vďaka ventilácii) nepociťujú potrebu okná otvárať.

Otázky týkajúce sa kvality vnútorného prostredia sa vynárajú aj v súvislosti s tým, že obvodové steny pasívneho domu musia byť dokonale neprievzdušné. Pri montovaných drevodomoch domoch, kde neexistuje tradičná vrstva obvodového muriva, sa chýbajúce klimatizujúce vlastnosti materiálov aké majú tehly či masívne drevo, môžu niekedy odzrkadliť na príliš suchom vzduchu alebo naopak na probléme s odvádzaním nadmernej vlhkosti. Tento problém je možné čiastočne vykompenzovať napríklad drevným obkladom v izbe alebo hrubšou vrstvou hlinenej či sadrovej omietky, ktoré majú schopnosť absorbovať a znova uvoľňovať vlhkosť a zároveň pritom čiastočne pohlcujú škodlivé latky zo vzduchu. Treba však pripomenúť, že koncepcia pasívnych domov nepredpisuje striktne skladbu konštrukcie, iba jej fyzikálne parametre. Tí, ktorí inklinujú k tehlovému murivu, či masívnemu drevu alebo dokonca nepálenej hline, môžu pokojne siahnuť po týchto prírodných materiáloch, i keď steny domu zrejme budú musieť byť o niečo hrubšie.

-pan-
Foto: www.ekodrevostavby.cz

Diskusia
Nikdo tento článek zatím nekomentoval. Buďte první...
Súvisiace články

Žiadne súvisiace články


NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
Copyright © 1998-2010 Sanoma Media Praha s.r.o. Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu TVOJDOM.SK je vyslovene zakázaný bez písomného súhlasu. TVOJDOM.SK dodržuje právne predpisy o ochrane osobných údajov. ISSN 1213-7278.