Rozvoj Slovenska brzdia rozdrobené pozemky

Stavebné pozemky v Bratislave a jej okolí sú už takmer vyčerpané, trh s nehnuteľnosťami sa tu postupne nasycuje, a tak veľký zahraničný investori pokukujú po ďalších vhodných lokalitách pre svoje developerské projekty. Výstavba sa už úspešne rozbehla aj v ostatných veľkých mestách ako sú Žilina, Banská Bystrica, Nitra, Košice či Prešov a teraz prišli na rad aj ďalšie regióny Slovenka.

Na Slovensku je množstvo krásnych lokalít, ktoré sú ideálne na výstavbu turistických areálov, apartmánových domov a podobne. Takýto rozvoj turizmu, by bol veľkým prínosom nie len pre samotných investorov, ale i pre oživenie ekonomiky celého regiónu. Spolu s výstavbou nových rekreačných centier, by do týchto oblastí Slovenska prišli aj pracovné príležitosti a zahraniční turisti, ktorí tu doteraz nenašli dostatočný komfort a požadované služby.

Situácia však nie je taká ideálna, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Developerov totiž brzdia v ich zámeroch problémy so získavaním pozemkov, ktoré sú na väčšine Slovenska rozrobené a majú nedoriešené vlastnícke práva.

Pozemky sa v priebehu rokov dedením rozdeľovali medzi všetkých potomkov a rozdrobovali sa tak na množstvo malých parciel. Aby sa zabránilo ďalšiemu drobeniu pozemkov, vykonali sa právne opatrenia, podľa ktorých sa parcela môže dediť alebo predávať len po mieru 5-tisíc štvorcových metrov. To však situáciu veľmi nezlepšilo. Takýto pozemok sa síce pri dedení nedelí, ale všetci dedičia sa stávajú jeho podielnikmi. Pokiaľ sa niektorý z dedičov nerozhodne vyplatiť podiely všetkým spoluvlastníkom, aby sa stal výhradným majiteľom celého pozemku, po dvoch či troch generáciách narastá počet vlastníkov pozemku exponenciálnym radom.

Dnes je na Slovensku celkom bežné, že jeden malý pozemok má aj stovky právoplatných spoluvlastníkov, pričom mnohí z nich o tom ani netušia. Pokiaľ chce investor alebo obec sceliť a odkúpiť viacero takýchto pozemkov, neostáva mu iné, ako vyhľadať všetkých spoluvlastníkov a vyžiadať od nich súhlas na odkúpenie pozemku. To samozrejme vôbec nie je jednoduché, pretože niektorí z nich žijú v zahraničí, niektorí z nich sa svojho podielu nechcú vzdať a iní zasa, pod vplyvom vidiny zisku, začnú špekulovať...

Situáciu s vlastníctvom pozemkov skomplikovala aj samotná história. Niektoré súpisy nikdy neboli dokončené, množstvo záznamov bolo zničených počas vojny. Nevyjasnené zostali vlastnícke práva pôdy, o ktorú prišli kolaboranti s nacistami, podobne aj Maďari a Nemci. So socializmom napokon prišlo združstevňovanie pozemkov, pri ktorom ľudia celkom stratili väzby na svoj majetok, takže súčasní majitelia o svojich pozemkoch vôbec nevedia.

To všetko viedlo k tomu, že dnes je na Slovensku veľké množstvo pozemkov, ktoré majú neznámeho majiteľa. Pôdu neznámych vlastníkov spravuje Slovenský pozemkový fond, ktorý ju však nemôže predať iba prenajať. Podobne sú na tom urbariáty spravujúce pôdu všetkých vlastníkov a podielnikov urbára, ktoré taktiež nemajú právo predať pôdu ani vtedy, keď je jej majiteľ resp. podielnik neznámy alebo sa o ňu vôbec nezaujíma. Niektoré riešenia, ktoré by sa mohli zdať efektívne, nie je možné zrealizovať z dôvodu ústavnej ochrany súkromného vlastníctva. Predaj pôdy s neznámym vlastníkom, je teda prakticky nemožný.

Samotné obce zvyčajne pôdu nevlastnia, iba ju spravujú, takže potenciálnym investorom nemajú čo ponúknuť. Neisté pozemky zasa ovplyvňujú vzťahy investora s bankou, ktorá do projektu vkladá svoje peniaze. Z toho dôvodu sa mnohí investori lokalitám, kde je kúpa pozemkov prakticky neriešiteľná radšej vyhýbajú. Mnoho projektov už bolo po niekoľkých rokoch zastavených, pretože sa nepodarilo skonsolidovať pozemky. Takýmto spôsobom mnohé chudobné oblasti Slovenska prichádzajú o svoju veľkú šancu na rozvoj.

Je zrejmé, že túto situáciu bude nutné riešiť zmenou legislatívy. Do vlastníctva obce by sa mohli dostať aspoň neprededené pozemky, o ktorých ľudia nevedia alebo sa o ne nezaujímavú, alebo pozemky, ktoré sú nevysporiadateľné pre nepodložené vlastnícke vzťahy.

Nateraz by situáciu mohli čiastočne zlepšiť aspoň financie z eurofondov určené na sceľovanie parciel, o ktoré môžu obce požiadať. Tie v súčasnosti smerujú najmä do regiónov s najvyššou nezamestnanosťou.

-les-
Foto: www.profimedia.cz