TVOJDOM.SK

Pozemok na dom alebo Recept na dobré miesto

Pozemky - 7.4.2008

Urbanistická podoba lokality má na kvalitu bývania rovnaký vplyv ako vlastné riešenie domu, ak nie väčší.

reklama

Možno to mnohých prekvapí, ale urbanistická podoba lokality, kde plánujeme vztýčiť svoj budúci rodinný dom, má na kvalitu bývania rovnaký, ak nie väčší vplyv než vlastné architektonické a prevádzkové riešenie domu. S vlastnou stavbou sa koniec koncov vždy dá nejako pohrať, aby eliminovala nedostatky, a naopak ťažila z predností daného stavebného pozemku. Jej miesto je ale oveľa menej závislé od individuálnej vôle a jeho rezistencia k zmenám je mnohokrát takmer absolútna. Ak naplánoval nejaký mestotvorca pred polstoročím v susedstve našej parcely omývanej „roztokom“ rieky, „chemickej“ na čínsky spôsob, na prudkom severnom svahu s prístupovou cestou vedenou od juhu diaľničný privádzač obkružujúci ponuré autovrakovisko, sotva s tým niečo dokážeme urobiť. Kvalita bývania by tu asi príliš veľká nebola, aj keby sme tu vybudovali sídlo ako Saddámov rodinný palác v Tikríte.

Či už bývame v meste alebo na vidieku, jedno je isté: prirodzené ľudské sídlisko v sebe zahrňuje nielen vlastné bývanie, ale i celý rad iných funkcií, ktoré sa jeho plánovači, architekti a urbanisti snažia nejako usporiadať. „Nastrkať“ na jedno miesto v konkrétnych súvislostiach terénnej morfológie i ostatných vplyvov krajinných, klimatických a podobných také funkcie ako bývanie, doprava, rekreácia, výroba, reprezentácia, energetika, kúpeľníctvo... nebýva jednoduché. Tieto stránky našej každodennej existencie by si totiž nemali nielen vzájomne prekážať, ale v čo najdokonalejšej harmónii vytvárať optimálnu scénu ľudských životov.

Päť kľúčov pre urbanitu
Ako napísali v roku 1987 vo svojom Manifeste urbanistického navrhovania súčasní americkí urbanisti Allan Jacobs a Donald Appleyard z Kalifornskej univerzity: Existuje päť fyzických vlastností, ktoré musia byť splnené, ak sa má cieľom a hodnotám, ktoré považujeme za kľúčové pre urbanitu, dostať kladná odozva. Ako nevyhnutné predpoklady zdravého urbánneho prostredia musia byť vyprojektované a musia byť uskutočnené. Musí ich byť splnených všetkých päť, nie len jedna či dve. Istotne sú dôležité tiež ďalšie fyzické vlastnosti, ale táto pätica je najdôležitejšia:

  • obývateľné ulice a štvrti
  • aspoň minimálna hustota obytnej zástavby a intenzita využívania územia
  • integrácia aktivít – bývanie, práca, nakupovanie – v nejakej rozumnej vzájomnej blízkosti
  • stavby musia vymedzovať verejný priestor (v protiklade k budovám, ktoré sú väčšinou umiestnené v priestore)
  • a treba veľmi mnoho samostatných budov v zložitých vzťahoch (v protiklade k malému počtu veľkých budov).

Čo to všetko znamená v praxi?
Obývateľné štvrti sú zložené z obývateľných ulíc. Automobilová doprava áno, ale v rozumnej miere. Na druhej strane: ulice nesmú byť „nekonečne“ dlhé, aby tadiaľ bolo možné chodiť i peši. S tým však súvisí i intenzita využívania územia: príliš veľké voľné plochy nielen predražujú vedenie všetkých možných inžinierskych a dopravných sietí, ale tiež mesto dezurbanizujú, „rozbíjajú“. Kto bol niekedy v americkom vilkovom meste, bude vedieť, o čom je reč: bez auta je tu život nemysliteľný, veď k prvému McDonaldovi je to poctivých 12 míľ!

Tretí bod – integrácia aktivít – je veľmi aktuálna i u nás. Väčšina výrobných činností sa dá dnes prevádzkovať tak, že to okolie vôbec alebo príliš neobťažuje. Dymiace komíny a hluk valcovacích stolíc už nie je typickým prejavom priemyslu. V rozumnom usporiadaní sa dajú integrovať do obytnej štvrti, rovnako ako kancelárie, sklady, predajne (i tie, do ktorých treba zavážať pomerne veľké objemy tovaru), pohostinstvá, zoologické záhrady, športové areály... Len tak vznikne živý a lákavý mestský organizmus, nie vyprahnutá „monokultúra“ z panelových alebo rodinných domov.

K štvrtému predpokladu: s tým, že stavby nevymedzujú priestor, ale ocitajú sa uprostred neho, prišiel funkcionalizmus. Videl v tom zlepšenie hygienických podmienok a malo to svoje oprávnenie. Lenže výsledkom je opäť slovenské sídlisko: nikdy nevieme opísať priestor, v ktorom sme sa ocitli: ulica ani námestie to nie je, na to je to príliš „rozpadnuté“, naše pohľady zastavia len fasády rovnakých doskových či bodových domov a snáď ešte zhluk odpadkových kontajnerov... A z toho rezultuje i podmienka posledná, teda väčšie množstvo menších budov. Tu nejde len o prirodzené ľudské meradlo stavieb (ostatne dobre sa dá žiť i medzi newyorskými mrakodrapmi, v londýnskom City či v parížskej La Défense), ale i o to, že vybudovaním jediného veľkého domu sa do neho „natiahne“ všetka obslužná „matéria“ sídla, všetky pohostinské zariadenia, kiná, predajne, kancelárie a napríklad dielne, takže priestor okolo je potom prirodzene trošku vyprázdnený. Tak je to jednoduché.

Spĺňa územie, kde chceme postaviť svoj nový dom, tieto predpoklady podľa Jacobsa a Appleyarda? Alebo v budúcnosti bude? Koľko percent územia developer vyhradil v našej novej obytnej štvrti niečomu inému než prostému bývaniu? Musíte napríklad denne voziť deti do školy a seba do zamestnania vzdialeného 40 km? Alebo i v budúcnosti bude táto sídelná štruktúra len na bývanie desiatok, stoviek či snáď tisícok rodín a na nákup sa bude jazdiť po diaľnici?

Terasy, hniezda, koberce...
Povezme si teraz niečo o drobnejšom urbanistickom meradle, zostúpme z úrovne sídelného útvaru na úroveň obytného okrsku. Ten je možné rozdeliť na jednotlivé stavebné parcely a ich dopravnú obsluhu rôznym spôsobom. Tiež o ňom sa veľmi vyplatí premýšľať, pretože spôsob tohoto rozdelenia môže ovplyvniť kvalitu bývania celkom zásadne. Väčšinou vidíme takzvaný ulicový typ zástavby, kde sú jednotlivé stavebné pozemky s priliehajúcou šírkou 20 – 25 m vyrovnané pozdĺž ulice z oboch jej strán. To sa zdá byť dobrý spôsob, ale nie je. Pri týchto neveľkých šírkach pozemkov, ktoré neumožňujú výraznejšie orientovať obytné fasády domov tiež bočne, máva polovica domov na ulici veľmi nevhodnú lokáciu, totiž vstup od komunikácie z juhu a záhradu na sever od domu. To však kvalitu bývania veľmi degraduje. Pri inom type zástavby, totiž radovej, kedy k sebe jednotlivé stavby bočnými fasádami dokonca priliehajú, je takáto orientácia prirodzene ešte oveľa horšia, a bývanie v týchto domoch potom pravidelne atakuje samé dno normy pre denné osvetlenie a oslnenie.

Skupinovú zástavbu rodinných domov stojí za to zadať na parcelačný a urbanistický rozvrh skúsenému architektovi. Ten môže vtipnou a ohľaduplnou parceláciou narobiť malé raje i z pozemkov inak nie príliš kvalitných. Krásne bývanie s prekvapivo veľkou intimitou môže vzniknúť pri kobercovej zástavbe z átriových domov. Obytné pozemky vo vnútri jednotlivých domových kompozícii sú síce neveľké, obvykle nie väčšie než 80 – 160 m2, ale tieto átriá ponúkajú pre svoju uzavretosť veľmi lákavé pobytové možnosti.

Ďalším typom skupinovej zástavby, ktorú je u nás možné vidieť len zriedka, býva usporiadanie terasové, totiž také, že dom vyššie umiestnený má celú alebo časť svojej vonkajšej terasy umiestnenú na streche domu položeného nižšie. Na to však potrebujete nielen poriadnu dávku kooperatívnosti a schopnosti vzájomného súžitia obyvateľov takejto skupiny, avšak i poriadny svah (sklon aspoň 40 stupňov) s dobrými zakladacími podmienkami.

Prekvapivo dosť málo sa u nás stretávame s iným typom zástavby izolovaných domov, totiž s hniezdovým usporiadaním. Nekladie väčšinou o nič väčšie nároky na dĺžku vedenia inžinierskych sietí než riešenie ulicové (nepatrne väčšie sú dĺžky obslužných komunikácií), ale kvalita bývania v takto komponovaných skupinách je neporovnateľná. Nie je tu polovica domov so zlou orientáciou k svetovým stranám, všetky domy sú na tom v tomto ohľade približne rovnako a architekt má na oslnenie miestností k dispozícii väčšinou všetky fasády i pri neveľkých pozemkoch. Domy tu však nebývajú vyrovnané ako „tovar v obchode“ a vytvárajú kompozične zaujímavé zhluky. Sú väčšinou usporiadané okolo kruhového „hniezda“ tvoreného slučkou obslužnej komunikácie. Vo vnútri tejto slučky býva väčší či menší spoločný priestor na detské ihrisko, pár stromov a lavičiek...

Obývateľnosť prostredia je na premyslenom urbanistickom pláne závislá skutočne dosť. Venujme teda i pozornosť celkovému obrazu obytného okrsku či časti mesta, skôr ako sa niekde skutočne rozhodneme bývať. Vyplatí sa to.

-Dům a zahrada 4/2007, Ing. arch. Jan Rampich-
Foto: http://www.isifa.com/

Diskusia
24.7.2010 7:16velky
8.1.2010 8:07Re: Re: dobré miesto
12.7.2009 10:13Re: Re: dobré miesto
4.7.2009 10:00Re: dobré miesto
Súvisiace články
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
Copyright © 1998-2010 Sanoma Media Praha s.r.o. Všetky práva sú vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu TVOJDOM.SK je vyslovene zakázaný bez písomného súhlasu. TVOJDOM.SK dodržuje právne predpisy o ochrane osobných údajov. ISSN 1213-7278.